Inteligencia: umelá alebo umelecká?

V umeleckom svete si žili-nažívali spisovatelia, maliari, tanečníci a všetky ďalšie formy kreatívneho a estetického cítenia. Dokázali zachytiť neopísateľné pocity a vyjadriť myšlienky, ktoré by bez nich len s ťažkosťou uzreli svetlo sveta. Tvorili od srdca, z vášne, z pocitov a vnemov, ktoré prechádzali ich citlivým vnútrom a transformovali sa do niečoho nenahraditeľného.

Všetky tie abstraktné pocity sa cez ich prsty stali čitateľnými a úctivo obohatili aj duše iných. To umelci nám pripomínajú, že je v poriadku cítiť, v poriadku plakať, že aj obyčajný západ slnka, či misa ovocia, sú nefalšovaným zázrakom tohto sveta.

Votrelec

Fenoménom dnešnej doby je, že prácu umelcov si nárokuje iná inteligencia, a to inteligencia umelá. Len skratka, neškodný zlepšovák a urýchľovač práce. Všetko dokončí iba za pár sekúnd a výsledok je na nerozoznanie. Obrazy sú pekné, riadky uhladené, ale necítia. Teda nám sa môže zdať, že áno, ale ako by mohlo cítiť niečo, čo ani nevie, že existuje?

Volajú to umelou inteligenciou, ale inteligencia by si zaiste uvedomila, že je, že chce a rozumie. Je to len zmes ukradnutých dát, koláž krvavej práce umelcov, vedcov a obyčajných ľudí. Ide o generátor, ktorý nikdy nič sám nevytvoril. Bez ľudského základu by bol ničím.

Zobral si všetko – prácu, nás, všetko, čo bolo kedy vytvorené a aj to, čo kvôli nemu ani nikdy nevznikne, pretože ľudia lenivejú, vzdávajú sa, strácajú motiváciu.

Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili druhí tebe

Som človek, ktorého baví a napĺňa písanie a pochopiteľne nepodporujem tento deštruktívny trend. Mnoho poetov a prozaikov by so mnou zaiste súhlasilo, no prečo mnohí aj napriek tomu využívajú degeneratívny generátor? Nie pri písaní, ale pri obálkach, ilustráciách a grafike. Nepáči sa nám, ako by roboty chceli zobrať to jediné, čo je v nás ľudské, no nerobí nám problém okrádať bratov vizuálnych umelcov?

Dať dielo chladnému četu namiesto beta-readerovi? Gratulujem, presne takto sa kŕmi to, čo nás neskôr zlikviduje. Nemá to názor, iba algoritmus, iba čísla a radenie slov podľa naučených vzorcov. Je to niečo mŕtve, čo však ani nikdy nežilo.

Na záver

Ak má po ľudstve, po nás, po tejto generácii niečo ostať, tak nech je to človek. Nech ostane niečo skutočné, niečo, čo zachová kúsky duše a unikátne čriepky nás. Nejde o kvantitu, ale o niečo, čo človeka napĺňa a dodáva mu silu žiť a pokračovať, čo robí človeka človekom. Vždy sa nájdu takí, ktorí chcú to reálne, ktorí nesiahnu po ukradnutom, neľudskom, umelom, ale radšej si zvolia to pravé umelecké, aj keď nie vždy dokonalé. Stále je to lepšie, ako stratiť seba a úctu k svojim vlastným schopnostiam.