Ráno v objatí

Je len ťažké nájsť všetky tie slová,
čo popisujú ráno v objatí,
objatí lásky, ktorá sa nestratí,
že som sa zamilovala, zamilovala znova:

do vône čaju a sirupu z ihličia,
do mäkkej postele z minulého storočia,
do červených oblakov slnečného západu,
do tichej piesne a dobrého nápadu.

Človek sa zaľúbi viac ako len raz,
kým nezačne mať viacej vecí rád,
aj to muselo byť raz prvýkrát,
tak sa neboj a zamiluj sa zas:

do zápletky svojho vlastného príbehu,
do bielej mačičky, čo túli sa na prahu,
do otvorených dverí a kytice ruží,
do sna o láske, po akej duša túži.

V každého jadre drieme veľká sila,
ktorá už zabudla na slová nudné,
na toto svetlo sa nikdy nezabudne,
a ja som sa opäť zaľúbila:

do rána po silnej búrke bez bleskov,
do úplne nových farebných obrázkov,
do jemnej poézie, ktorá sa nekončí,
do teplých dlaní a pohľadu do očí.

Krásu smú vidieť úplne všetci,
otvorené srdce, otvorenú náruč,
ak nepoznáš lásku, tak sa ju nauč,
keď sa dá zamilovať do toľkých vecí:

do našej ľudskosti a ľudskej dobroty,
do samotného žitia, do trinástej komnaty,
do vône domova a čerstvého chleba,
celé sa to začalo milovaním teba.