Lapač snov

Zhasli všetky svetlá,
na nebi ma víta nov,
ducha samej seba som stretla,
skrz zaprášený lapač snov.

Ten snový svet je taký absurdný,
nekonečná králičia nora,
pohľad do zrkadla je značne obludný,
keď sa z nás stáva nočná mora.

Mýlime si v nej zmysli i mená,
bežíme po otvorenej pláni,
miesto oblakov je na nebi pena,
každý tik hodín je sureálny.

Stretáme ľudí, čo v snoch sa menia,
ale sú to naozaj oni?
Alebo len výplod podvedomia,
či správy, čo ostali v tieni.

Myseľ je na výlete,
keď zabúda kým je,
aké je len krásne zabudnúť,
na všetky tie nádeje.

Spi, spi, spi,
nech obrázky sa menia,
presníš tretinu života,
a presnívaš tretinu bdenia.

No i svet po prebudení je taký absurdný,
pretavený do hovorových slov,
má pravidlá, ale je vlastne náhodný,
zaseknutý navždy
v lapači snov.