Na hrane počutia mám tiché zdanie,
že niečo šuští, niečo šepká,
z parapety žblnkne kvapka,
chrobáky hryzú tunely v stene.
Vitaj!
Lumina Kejva je miesto, kde sa
myšlienky zhmotňujú do slov. Nájdeš tu najmä poéziu, ktorá je rozdelená do
troch základných kategórií: Láska, Príroda a Človek. Tiež sa môžeš stratiť v riadkoch moje krátkej prózy a pre tých, čo radšej stoja nohami pevne na zemi, je tu blog, kde budem vysvetľovať
rôzne témy, uvažovať a rozprávať svoje životné skúsenosti.
Takže vitaj v mojom malom svete, v mojej jaskyni!
P. S. nezabudni ma sledovať aj na mojom instagrame @lumexia_
Ako škoricový dym
rozpustila sa vo vzduchu,
tak krásne horela,
tak krásne bolela,
tak prchko zabudla na pýchu.
Keď som si v tú nedeľu pozerala notifikácie prvýkrát, bol už večer. Celý deň som bola nedostupná a tešila som sa, ako ma všetci zháňajú. No v skutočnosti ma nezháňal nikto. Nikto mi nepísal, nevolal, nepýtal sa, ako sa mám. Hľadela som na prázdnu obrazovku a stratila všetku chuť ozvať sa niekomu prvá.
K ostriu črepín bola som raz blízko,
no už si nespomínam na ten deň,
kedy slnko oblieklo si tieň,
kedy sa mi oči zmenili na sklo.
Počas môjho pôsobenia v detskom divadelnom súbore sa divadlo stalo jednou z mojich veľkých lások a hoci už nehrám, nikdy ma úplne neopustilo. Urobilo zo mňa človeka, ktorým som dnes a odhalilo mi svet, o ktorom by som inak ani len netušila. Svet, ktorý si človek zamiluje.
Píše sa január 2026 a slečna podpisuje papiere na úrade práce. "... Ale ja vám to takto neviem povedať," hovorí. "Tak si to pozrite v aplikácii, nemáte aplikáciu?" "Ja mám tlačítkový mobil."
Už je to dávno, čo som zverejnila článok Kde publikovať poéziu online a mala som teda dostatok času všetky zmienené platformy preskúmať. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa poézii na jednotlivých miestach darilo a kde je v dnešnej dobe publikovanie najlepšie.
Chladnou nocou sa brodím v mori,
ako v oceáne, ktorý nemá koniec,
len osamelý ľadoborec
hľadajúc oči Aurory.