Neprestávaj snívať

"Neprestávaj snívať," tie slová mi v hlave rezonovali ešte dlho a ja som ich s radosťou prijala. Je tak jednoduché zavrieť oči a žiť vo svete, ktorý je krajší, ako ten skutočný. Môžeme vyhodnocovať milióny možných a nemožných situácií, ktoré sa aj tak nikdy nestanú. Niekedy si veľmi želáme, aby sa stali a nechceme prijať, že by to mohlo byť inak, aj keď tušíme, že nič podobné sa pravdepodobne nestane. Lenže čo ak sa sny skutočne plnia?

Neraz som sa ocitla v situácii, kedy sa zdanlivo absurdný sen splnil. Niečo veľmi, veľmi nepravdepodobné sa zrazu stalo súčasťou môjho životného príbehu. Bolo to iné ako v mojej predstave, ale bolo to skutočné a príjemné. Deje sa to len občas, keď sú asi hviezdy v tej správnej konštelácii a zázraky sa stávajú skutočnými. Je jedno, koľko máš rokov a je jedno, či sú tvoje sny možné alebo nemožné. Dokonca nezáleží ani na tom, či sa splnia, alebo nie. Dôležité je snívať.

Alebo to iba ja snívam priveľa?

Deti

Keby bolo možné cestovanie časom a mohli by sme sa vrátiť do veku snívania, dostali by sme sa práve do detstva. Detstvo je v tomto najkrajšie – vôbec nič nelimituje jeho fantáziu. Deti si predstavujú všetko možné, lebo vtedy všetko možné je. Hrajú sa s hračkami, ktoré im ožívajú pod rukami a sami sa hrajú na hrdinov. Pamätám si to veľmi dobre – my sme sa na tých hrdinov len nehrali, my sme nimi v tom danom okamihu skutočne boli.

Ak sa dieťa nehrá, potom už je len zhasnutou dušičkou. No prečo sa časom snívanie stáva stále zložitejšie a ako utrhnuté z reťaze? Keď má dieťa desať rokov, môže byť čímkoľvek – doktorom, umelcom, kozmonautom, spevákom... Ale potom sa to zrazu stratí, keď je naša myseľ zahltená životom a inými okolnosťami a robíme obrovskú chybu, ktorá limituje našu fantáziu – vymýšľame výhovorky. A tie výhovorky určite veľmi dobre poznáte – "na to nemám školu, som na to až príliš starý, nemám dostatok talentu, ostatní sú lepší, nevyzerám dosť dobre..."

Veď haló! Zobuďte sa ľudia preboha, to sú iba výhovorky, ktoré nič nedefinujú. Kto povedal kedy je neskoro začať, alebo že výber strednej školy ovplyvní kariéru človeka na celý život? Niekedy tá správna cesta nie je tá najľahšia. Človeku stačí iba jeden rok, aby vyrástol, zmenil sa, transformoval sa a my máme predsa toľko tých rokov. Kde by nebol čas na plnenie si svojich detských snov?

"Nebuď naivný, život je ťažký"

Detské srdce je veľmi krehké, nepoznačené životom a otvorené, preto deti veľa plačú a sú citlivé. No časom jediná možnosť ako prežiť v tejto dobe bez každodenného utrpenia je postupne tuhnúť a otupovať svoje pocity. Nič necítiť znamená nič nebolieť. Lenže nič necítiť znamená aj necítiť lásku naplno, ako by sme mali, neprejavovať pocity voči našim najbližším a možno tak aj ublížiť tým, ktorých srdce ešte nie je také zatuhnuté.

No ak sa to srdce dá ešte otvoriť, alebo zachovať otvorené, nech je otvorené snívaniu. Byť "naivný" vôbec nevadí. Áno, je pravda, že ak sa sny potom nesplnia, môže to bolieť. Ale snívanie je jednoducho pekné, cítime sa dobre a hľadáme nádej v každom jednom záblesku života. Lebo veci nemusia byť stále také aké sú, môžu byť lepšie, živšie, farebnejšie...

Život je ťažký a práve preto by sme nemali zabúdať na štipku snívania.

Aj ja teraz zniem naivne, strašne naivne, detinsky a poviete si, že raz padnem na hubu a okúsim trpkosť života. Ale aj tá trpkosť života je niečím špeciálna. Bez toho zlého by sme si nikdy nedokázali natoľko ceniť to dobré.

Iba snívať nestačí

Ak ti stačí snívanie, iba pre ten chvíľkový pocit, ktorý máš vo svojej hlave, potom táto kapitola nie je pre teba. Je pre tých, ktorí sú zvedaví, aké to je pocítiť tieto "nedosiahnuteľné" ciele naozaj. Niekedy sa sny skutočne splnia samé od seba, ale táto drobulinká šanca sa rapídne zvyšuje, keď tým snom ideme naproti. Nemôžeme snívať, že vyhráme lotériu a nekúpiť si žreb, to sa potom jednoducho splniť nemôže (ale radšej negemblite, sú aj lepšie sny ako peniaze bez práce, dobrý pocit zo seba je omnoho naplňujúcejší).

Pre sny treba niečo robiť, robiť fyzické akcie, začať ten podnikateľský nápad a namaľovať ten obraz – reálne, nie iba v hlave. Ak potrebujeme viac kvalifikácie, tak reálne fyzicky ísť na ten kurz. Je predsa toľko možných životných ciest. Poviete si – aj predavačka je práca ako každá iná a je potrebná – áno to je. Ale určite to nie je vhodná práca pre človeka ktorý má hlavu plnú snov a vízií. Taká osoba sa neuspokojí s minimom a pôjde ďalej, skúšať a skúšať, zlyhá päťdesiatkrát, aby mohla zvíťaziť raz. A bude to stáť za to. Čo spravia predavačky? – budú závidieť.

Takže snívaj. Snívaj, snívaj a snívaj ešte viac. Ako nevyhráš lotériu bez žrebu, tak si ani nesplníš sen, ktorý neexistuje.

Vitaj späť v realite

Môže sa ti stať, že stratíš hlavu v oblakoch a potom udrie realita a opäť ťa uzemní. Je to v poriadku. Je to ako prázdna hlava po prebudení, ktorá si zrazu uvedomí všetky strasti života a úsmev jej v tom momente padá. Ži v realite a neutekaj pred problémami do svojej mysle. No akonáhle môžeš, opäť vzlietni a užívaj si výhľad.