Oči Aurory

Chladnou nocou sa brodím v mori,
ako v oceáne, ktorý nemá koniec,
len osamelý ľadoborec
hľadajúc oči Aurory.

O parapetu si opriem lakte,
bo noc je lačná –
lačná po kráse,
lačná po dotyku,
lačná po láske,
lačná po kontakte –
s niekým, koho srdce zahorí,
a tak v tme hľadám oči Aurory.

A síce noc je ešte mladá, nezrelá,
nedá sa opísať, čo všetko videla,
keď behala svetom nevinná a bosá,
čo zbadala od mrku po ranné zory
– očami Aurory –
smutná krása –
ako Luna večne hľadá svojho Heliosa.