Rozprávka

Za siedmymi horami a siedmymi dolami,
tam žijú rozprávkové bytosti,
draci so siedmymi hlavami,
a princezné v zámockej oblasti.

Vždy boli tak ďaleko,
príbehy pravej lásky,
bola som z nich namäkko,
dychberúce krásky.

Priala som si pri mesiaci,
aby sa raz stali,
snívala som o polnoci,
kde len žijú králi.

Snívala až vysnívala,
príbeh svojej duše,
s otvorenou pusou stála,
kde sa príbeh píše.

A teraz už chápem, prečo bývaš diali,
prečo sme to nie vždy také jednoduché mali,
prečo iba po písmenkách kráčali sme spolu,
neodkryli len tak ľahko našu pravdu holú.

To je preto, lebo žijeme v rozprávke,
kde musí byť nejaká zápletka,
boj, či od rodičov námietka,
búrka, po slnečnej prestávke.

No keď príbeh ocitne sa na konci,
postavíme si chalúpku hore na kopci,
koľko je v záhrade kvetov, toľko budeme mať detí,
napíšeme vetu: "a žili spolu šťastne až do smrti."