Šaty robia pocity
"Často naším zovňajškom a odevom vysielame signály o svojom sebavedomí, postojoch a pocitoch. No nielen nálada ovplyvňuje zvolené oblečenie, ale aj oblečenie samotné ovplyvňuje náladu."
...
Mala na sebe roztrhané džínsy, z ktorých viseli reťaze a širokú mikinu. Vlasy si skrývala za čiernou kapucňou a iba mobil, do ktorého hľadela, jej osvetľoval tvár. Jej svet bol zavretý a myšlienky neznáme. Nikto si ju nevšímal a ona taktiež svoju pozornosť nevenovala nikomu. Bolo jednoduchšie mať sklonenú hlavu, než riskovať nadviazanie očného kontaktu s neznámym cestujúcim autobusu.
Prišla domov, no nikto nebol doma, len na posteli ju čakal tajomný balíček. Nevedela odkiaľ sa tam vzal, no neváhala ani minútu a rozbalila ho. Na jej prekvapenie tam bola nádherná červená sukňa posiata drobnými kvietkami, akú ešte nevidela. Vyzliekal si prepotené nohavice a vyskúšala ju. Siahala jej akurát po kolená a pasovala jej výborne. Pozrela sa do zrkadla, ktoré bolo v rohu miestnosti a zatočila sa, čo jej okamžite vykúzlilo úsmev na tvári.
Zasmiala sa. Bola dokonalá, len jej ešte niečo chýbalo. Rýchlo teda vymenila čiernu mikinu za biele letné tričko, ktoré pasovalo k sukni perfektne. Veľmi sa sama sebe páčila, a keď si konečne vyzula aj ponožky, jej telo mohlo konečne kompletne dýchať.
No ešte to nebolo ono, ešte stále niečo chýbalo. Pobrala sa teda do kúpeľne a svoje dlhé gaštanové vlasy si zaplietla do dvoch vrkočov a ozdobila ich červenými stuhami. Zrazu sa cítila ako jednoduché dievča z dediny, ktoré môže slobodne behať po lúke a naháňať susedovie chlapcov. Veselo pribehla do svoje izby a opäť sa zatočila pred zrkadlom.
Ako sa jej sukňa točila, odrazu z nej začali vyletúvať pestrofarebné motýle, ktoré zaplnili celú izbu. O malú chvíľu však už nestála pred svojím zrkadlom, ale na zelenej lúke plnej margarétok. Usmiala sa od ucha k uchu a začala si z nich pliesť veniec do vlasov. Ešte nikdy to nerobila, no jej ruky poznali presné pohyby samé od seba. Keď bol hotový, položila si ho na hlavu a rozutekala sa priestrannou lúkou. Cítila každé steblo trávy medzi prstami a bola ako utrhnutá z reťaze. Už dlho sa necítila tak dobre, dievčensky a živo.
Na druhý deň ju videli v autobuse práve v tej červenej sukni, so vztýčenou hlavou a sladkým úsmevom. Žiarila.