Spln

Sme len ten najsladší sen,
držíme si v srdci útržky nás,
vyblednuté riadky stratených fráz,
cez každý jeden bytostný vnem.

Natiahnem ruku ku tvojej dlani,
no dnes už iba prejde skrz,
ako tých pár mokrých sĺz,
chýba mi tam, kde dotkla sa vlani.

Plátno čiernej noci spája nás jedine,
hľadáme a nevidíme nov,
len tisícky a státisíce slov,
napísaných na pokojnej hladine.

Kreslíš mi vlnky na dvanásť strán,
ku mojej lodi hľadajú cestu,
nemôžem odolať hrejivému gestu,
keď kvôli mne preplávu oceán.

Sme stratené lode, ktoré ho pretnú,
no mapu nikdy nebolo treba,
mali večne plávať ďaleko od seba,
a predsa sa stretnú.

Nechávajú za sebou lupene sedmokrás,
čo pristanú na vodu priamo z paluby,
lupeň po lupeni, ľúbi, či neľúbi?
Kiež by si mi odpovedal aspoň nateraz.

Nakoniec predsa stretneme sa na mori,
odrazu v duši nastane mier,
skutočná láska, ako sa hovorí,
splní sa splynutím hodvábnych pier.

Prišiel si zo sna riadkov a vĺn,
tak sa odtiaľ vráť a ukáž sa znova,
keď stenčí sa opäť hranica snová,
a nastane náš zaľúbený spln.