Telefón

Vytáčam číslo, nech zvoní, zvoní,
heslo od tvojho hlasu,
lebo génius vynašiel telefóny,
a doprial nám viacej času.

A mala som ja takú zvláštnu predtuchu,
že nikto ho nebude chcieť zrušiť,
bodaj by si mi prirástol ku uchu,
mohla som to tušiť.

Na slovách až tak nezáleží,
iba samé blá, blá, blá,
je to predsa pocit svieži,
keď ti láska zavolá.

Tvoj unavený hlas je môj balzam na uši,
masáž pre moje bubienky,
vždy sa mi pri ňom srdce rozbúši,
keď vytvárame si nové spomienky.

A keby voláme do neistého času,
celé hodiny, týždne, mesiace,
vezmem si ťa kľudne aj do autobusu,
aj do tej najtmavšej ulice.

Budem ťa mať stále pri uchu:
doma,
v škole,
v obchode,
na lavici,
pod lavicou,
na vankúši,
pod posteľou,
ako budík,
ako pokazenú platňu.
Melódiu v mojej hlave nenávratnú.

Neskladaj ho ešte, ešte nie,
chcem počuť, ako dýchaš, keď spíš,
aj keby ma zobudilo tvoje chrápanie,
snáď mi tento hovor nikdy nezložíš.