Umelec

Farby a modriny na mojom tele, na mojej nedokonalej koži, ktorá je ti odhalená. Milovať znamená dať druhej osobe silu ťa úplne zničiť. Ale ty si umelec. Neničíš, ale tvoríš. Maľuješ svojimi piesňami na moje ruky, roztápaš snehové vločky, ktoré mi zamrzli na tvári a sadíš kvety do môjho srdca. Prechádzaš štetcom po mojej hrudi a zanechávaš stopy hrubých červených čiar, ktoré sa mi vsakujú do pľúc. Nemôžem dýchať, si tak blízko, no keď si ďaleko, dýcham iba vďaka nim. Niet sa kam ukryť, človek je zhypnotizovaný ohňom a vášňou. Nedá sa odolať.

Všetko, úplne všetko dáva zmysel, keď si pri mne, ale v očiach mám strach. Tak veľmi som sa bála, že ma opustíš, keď uvidíš moje zlomené časti. No ty si tie časti začal zašívať. Začal si na ne maľovať zlaté slnká, až kým nimi nebolo pokryté celé moje telo. Už nebolo čo ukrývať, všetko bolo videné, vypočuté a prijaté za nádherné.

Vtedy som prišla domov ako roztrhaná handra, ale ty si v nej uvidel plátno. Bola som plátno, ktoré plakalo a ty si do mojich sĺz namáčal štetec od vodových farieb. Rozpíjali sa a putovali mojimi žilami, no ty si sa nesnažil obmedziť ich náhodné rozplývanie sa. Iba si ich pridával v melodickom poradí, až kým si mi neukázal hotový obraz. Povedal si, že to umelecké dielo existovalo už dávno, iba bolo potrebné ho uvidieť.

Umelci nevytvárajú nové, iba vidia to, čo ostatní nezbadali. Potom to prekladajú do ľudskej reči s nádejou, že niekto si to všimne tiež. Myslím, že presne to sa stalo... Keď si ma uvidel.