Uspávanka

Váha celej čiernej noci,
posadila sa ti na viečka,
neváha, neotáľa, nepočká,
iba sa ťa pomaličky zmocní.

Ale tebe sa ešte spať nechce,
za striebornými hviezdami búši ti srdce,
vložím ti do dlane iba jedinú,
dotykom rozčeríš nebeskú hladinu.

Plávu v nej lodičky z krehkého papiera,
odnášajú túžby i bolesti ľudí,
nech ich nočná mora nikdy nezobudí,
sen po sne sa oblohou prediera.

A ty si tajne praješ plávať s nimi,
s črepinami zrkadiel večne nevinnými,
kde pravda sveta leží pochovaná v spánku,
a schováva sa za detskú uspávanku.

Nahováraš si, že neodídeš preč,
že každý zázrak musí byť skutočný,
že sen o noci sa nikdy neskončí,
že v skutočnosti stále bdieš.