V časopriestore

Delí nás priestor, delí nás čas,
máš iné črty v tvári,
iné zvyky, vravy,
kedy len uvidím ťa zas?

Keď budú hviezdy v správnej zostave?
Iba snívame od seba ďaleko,
hoci žiaria na oboch rovnako,
keď zatvárame naše oči ospalé.

To isté slnko zobúdza nás hore,
ručičky na hodinkách sú zhodné,
myslíme na seba v noci i vo dne,
no sme stratení v časopriestore.

Tvoj široký úsmev si nesieš do autobusu,
kým ja ti z domu píšem správy,
"Nechaj ho tak," moja mama vraví,
ona nevie, ako sme si dali pusu.

Realita sa mi rozsýpa z dlaní,
ako hodiny stále tikajú okolo mojej hlavy,
ktorá len dúfa a čaká na dobré správy,
či stretneme sa znova,
rovnako ako vlani.

Som iba dievča, ktoré musí poslúchať,
ktoré hľadá, čo doteraz nedostalo,
nedokáže uveriť, že sa to stalo,
že niekto ho dokáže milovať.

Možno čas a priestor dostanú vôľu,
hviezdy sa zoradia do správneho obrazca,
položíš mi ruky na plecia,
dáš mi pusu,
ako vystúpiš z autobusu,
a už naveky budú naše srdcia spolu.