Stojí na móle, jej biela sukňa jej olizuje kolená, ako vlaje vo vetre a pravou rukou si pridŕža slamený klobúk, aby jej neodfúkol. Jej pohľad je upriamený na prichádzajúce a odchádzajúce lode, ktoré ako usilovné včielky zabezpečujú chod prístavu. Iba ona tam stojí, nehýbe sa, ako keby celý svet rotoval okolo nej, a predsa bola jeho súčasťou.