Fraktály

Práve o tebe sa mi dnes písať chcelo,
o zázraku vo vývoji,
o vesmíre v tvojej krvi,
ako je tvoja bytosť umelecké dielo.

Každá búrka má svoje sily,
ako keď hromy šľahajú záblesk,
mohutné konáre menia sa na les,
a pripomínajú tvoje žily.

Na rozpálenej zemi rastú púštne ruže,
úplne každá je iná,
popraskaná hlina,
ktorá je vzorom tvojej kože.

Dokonca sa nemusíš ani pohnúť z miesta,
iba sleduj morské vlny,
vetrom tvarované duny,
ukryté v odtlačku svojho prsta.

Otvor svoju dlaň, pozri na jej formu,
jej nechty sú z perál,
každý jeden detail,
otvorené lupene a koruna stromu.

Pod hladinou plávu dlhé morské riasy,
mušliam sa ulity skrúcajú,
do nekonečnej špirály bez taju,
presne tak, ako tvoje vlasy.

V dobrej, čistej tvári zázraky žijú,
tvoje oko otvorené svetu, miestu,
dokonale simuluje Mliečnu cestu,
keď žmurknutím sa mení na galaxiu.

Si iskra, jeden z divov, ktoré nastali,
zrkadlom diela zvané príroda,
žiadny tvoj milimeter nie je len náhoda,
ako tvoje bunky kreslia fraktály.