Napriek tomu všetkému

Stratené sny, zlomené kosti,
schúlené pod perinou,
životom zdrvené osobnosti,
s dušičkou nevinnou.

Každý bol raz nemluvniatko,
s posolstvom byť človekom,
ale život nešiel hladko,
neustlal ti na mäkkom.

A tie slzy a tie zlosti,
nenávratné udalosti,
boje bez spravodlivosti
a výkriky od bolesti.

Prečo? Prečo práve ja?
Vráť mi ukradnutú vôľu,
prenauč tú starú školu,
vráť ma do rodného kraja.

Nerozumiem, nerozumiem ani vlastnej reči,
kde dobrota ostala nebohá,
kde mier hľadáme v ostrom meči,
už neverím, neverím ani na boha.

Ale aj napriek tomu ti žehnám:

aby tvoje srdce bolo vždy plné lásky,
nech zhodíš zo seba vyrobené masky,
aby na tanieri bola čerstvá poživeň,
aby bol zázrakom každý jeden deň.

Aby bol vždy niekto, koho môžeš mať,
kto ti vie tie správne slová povedať,
kto ťa bude držať, keď sa trasú kolená,
komu sa môžeš vyplakať na jeho ramená.

Aby bolo dobra viac ako zla,
aby bolo miesto, kam sa vrátiť dá,
aby bol tvoj domov tam kde ideš ty,
aby tvoj svet nebol nikdy zavretý.

Žehnám ti, žehnám, nech sa duša scelí,
aby sa zlomené srdce odzlomilo,
aby sa tvoje meno znovunarodilo,
aby tvoj duch sa zobudil opäť celý.

Privítaj nové ráno s láskou,
vnímaj jeho čaro požehnané,
dovoľ svojmu srdcu,
aby bolo opäť otvorené.