V horách

Poď sa so mnou hrať,

veď je nám spolu dobre,

sme ako tie deti,

zatúlané v hore.

Keď ti bude zima,

dám ti kúsok svojho dňa,

veď nestratíš sa so mnou,

Nech nás láska naháňa.

A ak nevieš kam,

spočítame hviezdy -

úplne všetky

a úplne všetky

kvietky z lúky.

A postavíme dom.

No nie z dreva,

nie z kameňa,

ale z číreho lesného prameňa.

Dám ti napiť svetla

a dotknem sa ťa dlaňou

a snáď sa mi nestratíš

s rannou hmlou.

Tak ostaň ešte chvíľu.

Nie, nie si mesiac,

nemusíš ísť s lúčmi slnka,

nech tento moment je večný,

ako nekonečný let holubieho pierka.

A tak ťa držím,

ako keď dieťa objíma kmeň duba

a chráni ho, aby ho nezoťali,

veď svet je taký malý

a kôra taká krehká, ako aj hrubá.

Tak ostaň.

Ak nie, budem čakať

kým zase začneme sa hrávať

a pod hviezdami spať.