Ako škoricový dym
rozpustila sa vo vzduchu,
tak krásne horela,
tak krásne bolela,
tak prchko zabudla na pýchu.

Keď som si v tú nedeľu pozerala notifikácie prvýkrát, bol už večer. Celý deň som bola nedostupná a tešila som sa, ako ma všetci zháňajú. No v skutočnosti ma nezháňal nikto. Nikto mi nepísal, nevolal, nepýtal sa, ako sa mám. Hľadela som na prázdnu obrazovku a stratila všetku chuť ozvať sa niekomu prvá.

K ostriu črepín bola som raz blízko,
no už si nespomínam na ten deň,
kedy slnko oblieklo si tieň,
kedy sa mi oči zmenili na sklo.

Počas môjho pôsobenia v detskom divadelnom súbore sa divadlo stalo jednou z mojich veľkých lások a hoci už nehrám, nikdy ma úplne neopustilo. Urobilo zo mňa človeka, ktorým som dnes a odhalilo mi svet, o ktorom by som inak ani len netušila. Svet, ktorý si človek zamiluje.

Píše sa január 2026 a slečna podpisuje papiere na úrade práce. "... Ale ja vám to takto neviem povedať," hovorí. "Tak si to pozrite v aplikácii, nemáte aplikáciu?" "Ja mám tlačítkový mobil."

Už je to dávno, čo som zverejnila článok Kde publikovať poéziu online a mala som teda dostatok času všetky zmienené platformy preskúmať. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa poézii na jednotlivých miestach darilo a kde je v dnešnej dobe publikovanie najlepšie.

Chladnou nocou sa brodím v mori,
ako v oceáne, ktorý nemá koniec,
len osamelý ľadoborec
hľadajúc oči Aurory.

Chcem počuť, ako kvitne,
ako sa otvára, ako švitorí,
ako svieti a žiari i v tej najhlbšej tme,
ako bojuje navzdory.

Sila býva tam, kde ju nehľadajú,
kde zdanlivo nie je vôbec nič,
slová, ktoré vyrieknuť nemusíš,
nemusíš ani hľadať fantáziu,
iba daj z mnoha, ktorého máš dosť –
svoju prítomnosť.

Padajú stovky a tisícky listov bez mien,
padajú na zem,
korunu stráca každý lesný kráľ,
a každý list je originál.

Narodila som sa pre dve veci: aby som mohla písať a aby som mohla milovať.

Upršané ráno, upršaný deň,
no dnes sa v ňom nenájdem,
stratím sa v kvapkách,
ako vymytá farba,
roztopená,
olejomaľba.

Nie je deň,
ale nie je ani noc,
oblaky sa menia na jahodovú cukrovú vatu,
do perín objímajú oblohu zo zamatu,
dvíha sa ružový tieň.

Lúčna víla ti odtrhla záclony,
zahalila sa do nich ani do šiat,
ľahké sťa vánok padli akurát,
a biely závoj sa o viečka zachytil.

Hovorí sa, že cieľ je cesta a pri písaní to platí stonásobne. Či už človek píše do šuplíka, alebo pre širšie publikum, tvorivému procesu sa nevyhne. V nasledujúcich odstavcoch priblížim niekoľko krásnych miest, na ktoré človek počas písania narazí, ktorými sa môže nechať očariť, opiť, inšpirovať.

Váha celej čiernej noci,
posadila sa ti na viečka,
neváha, neotáľa, nepočká,
iba sa ťa pomaličky zmocní.

Poď si so mnou zahrať bedminton. Nemusíš mi hovoriť, ako sa voláš, koľko máš rokov, či odkiaľ pochádzaš. Nemusím vedieť o tebe vôbec nič. Dokonca ani nemusím poznať tvoj hlas. Zahráme si hru bez slov, bez pravidiel, bez bodovania, takú, kde chyby nemajú žiadnu váhu. Počíta sa iba zábava, počíta sa prítomný okamih a naša prítomnosť. Chcem ťa vidieť,...

V umeleckom svete si žili-nažívali spisovatelia, maliari, tanečníci a všetky ďalšie formy kreatívneho a estetického cítenia. Dokázali zachytiť neopísateľné pocity a vyjadriť myšlienky, ktoré by bez nich len s ťažkosťou uzreli svetlo sveta. Tvorili od srdca, z vášne, z pocitov a vnemov, ktoré prechádzali ich citlivým vnútrom a transformovali sa do...

Dnes uspáva ma koncert žabí,
zobúdza spev vtáčikov,
ako sa to v knihách vraví,
svet je plný zázrakov.