Narodila som sa pre dve veci: aby som mohla písať a aby som mohla milovať.

Upršané ráno, upršaný deň,
no dnes sa v ňom nenájdem,
stratím sa v kvapkách,
ako vymytá farba,
roztopená,
olejomaľba.

Nie je deň,
ale nie je ani noc,
oblaky sa menia na jahodovú cukrovú vatu,
do perín objímajú oblohu zo zamatu,
dvíha sa ružový tieň.

Lúčna víla ti odtrhla záclony,
zahalila sa do nich ani do šiat,
ľahké sťa vánok padli akurát,
a biely závoj sa o viečka zachytil.

Hovorí sa, že cieľ je cesta a pri písaní to platí stonásobne. Či už človek píše do šuplíka, alebo pre širšie publikum, tvorivému procesu sa nevyhne. V nasledujúcich odstavcoch priblížim niekoľko krásnych miest, na ktoré človek počas písania narazí, ktorými sa môže nechať očariť, opiť, inšpirovať.

Váha celej čiernej noci,
posadila sa ti na viečka,
neváha, neotáľa, nepočká,
iba sa ťa pomaličky zmocní.

Poď si so mnou zahrať bedminton. Nemusíš mi hovoriť, ako sa voláš, koľko máš rokov, či odkiaľ pochádzaš. Nemusím vedieť o tebe vôbec nič. Dokonca ani nemusím poznať tvoj hlas. Zahráme si hru bez slov, bez pravidiel, bez bodovania, takú, kde chyby nemajú žiadnu váhu. Počíta sa iba zábava, počíta sa prítomný okamih a naša prítomnosť. Chcem ťa vidieť,...

V umeleckom svete si žili-nažívali spisovatelia, maliari, tanečníci a všetky ďalšie formy kreatívneho a estetického cítenia. Dokázali zachytiť neopísateľné pocity a vyjadriť myšlienky, ktoré by bez nich len s ťažkosťou uzreli svetlo sveta. Tvorili od srdca, z vášne, z pocitov a vnemov, ktoré prechádzali ich citlivým vnútrom a transformovali sa do...

Dnes uspáva ma koncert žabí,
zobúdza spev vtáčikov,
ako sa to v knihách vraví,
svet je plný zázrakov.

Pozeráš na mňa bielymi očami,
bielymi ako prázdna stena,
iba bielou maľovaná,
biela, ktorá kričí z tmy.

Pohľadom brázdim nočnú oblohu a skúmam svety v nekončiacich diaľkach. Milióny sĺnc, ktoré sú tak ďaleko, že sa v našich očiach stali hviezdami. Toľko malých bodiek, no každá z nich by mohla byť jadrom života, kolobehu vody, či dokonalou metaforou. Sú tak ďaleko, sú také nedosiahnuteľné a ja iba stojím nohami pevne na zemi snívajúc o ich trblietavej...

Papierové lupene šteklia mi nos,
červené ani rumenec,
hravé ako mládenec,
voňavé sťa letný bozk.

Na hromade je pohádzaná pokrčená bielizeň všetkého druhu a farieb. Je neusporiadaná, náhodná. Hovorí sa, že vesmír prirodzene smeruje stále k väčšiemu chaosu a neporiadku, no ja dokážem ísť proti jeho vôli a všetky tie kusy oblečenia vyžehliť a dôsledne poskladať. Pustím si hudbu, aby som sa dostala do nálady a vyberám z kopy prvé tričko, ktoré...

Kiež by si len mohol byť tu pri mne,
nemusela by som písať sloh,
stačilo by rukou prejsť mi po vlasoch,
nebolo by treba slová iné.

Do vlastného tieňa uzavretí,
farbami a tvarmi splývajú,
vidíme iba ich siluety,
bez žiadneho ďalšieho údaju.

Sme len ten najsladší sen,
držíme si v srdci útržky nás,
vyblednuté riadky stratených fráz,
cez každý jeden bytostný vnem.

Je len ťažké nájsť všetky tie slová,
čo popisujú ráno v objatí,
objatí lásky, ktorá sa nestratí,
že som sa zamilovala, zamilovala znova:

Počujem tvoje husle, ako hrajú do ticha, ako sa chvejú struny, kým ich sláčik ladne hladí. Je taký neistý, bojí sa, že urobí chybu, že prečíta nejakú notu nesprávne. No kto povedal, že musí hrať podľa predpísaných skladieb? Predsa len by mohol hrať trochu svižnejšie, radostnejšie, tak akurát do tanca. Hádam ani nijaká nota nemôže byť zahratá...

Spisovateľské weby postupne chradnú, literatúra sa dostáva do úzadia a v kurze je umelá inteligencia. Je však nepopierateľným faktom, že stále existuje mnoho ľudí, ktorí túžia tvoriť, čítať, snívať, dávať svoje pocity na papier...